Pôst v čase, čas v pôste

V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami, pričom hlavným pôstnym obdobím je štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa, pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva- Veľkej noci. 

Pôst v čase

Pôstna disciplína sa v jednotlivých cirkvách značne líši. Vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíckej Cirkvi. Svojou dĺžkou si pripomínajú Ježišovych štyridsať dní strávených na púšti, keď sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie. Táto symbolika vychádza už zo Starého zákona a to z čias štyridsaťročného putovania Izraelitov po púšti pred vstupom do zasľúbenej zeme, Mojžišovho pôstu na vrchu Sinaj pred prijatím Božieho zákona i Eliašovho pôstu na vrchu Horeb.

Začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do 2. storočia nášho letopočtu, kedy bol na Veľkú noc dvojdňový pôst. Štyridsať hodinový pôst na Veľký piatok a Veľkú sobotu. Skutočný štyridsať dňový pôst bol zavedený v 4. storočí a počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v 7. storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca niekde ani mlieko a vajcia. Strava pozostávala z veľkej časti zo zemiakov, obilnín, múky, zeleniny a strukovín. Gazdiné Zemplína varili kaše z jačmenných krúp. Okrem kaší sa obľube tešili i polievky zo strukovín, zemiakov a kyslej kapusty. Povolené boli aj ryby, či raky.

Čas v pôste

Obmedzenia sa netýkali iba jedla, ale aj šatstva. V období pôstu ľudia siahali po jednoduchých šatách tmavých farieb, mládenci vynechávali pierko za klobúkom. Čiernej alebo tmavofialovej farby je v kostoloch aj oltárne rúcho. Zábavy, svadby, oslavy či iné veselice museli tiež počkať, hudba a spev utíchli spolu s fašiangami. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým vnútorná premena, pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. No majú sa na mysli aj skutky milosrdenstva núdznym a odkázaným. Pôst sa teda vzťahuje najmä na využitie času na zastavenie sa, zamyslenie a vnútorné prehĺbenie svojho života. Naši predkovia pripisovali pôstnemu obdobiu mimoriadnu dôležitosť. Bol to pre nich čas modlitby a pokánia. V dnešnej dobe možno vrelo odporúčať už aj tzv. digitálny detox, čiže obmedzenie mobilov, televízie a podobne.

Aj v našom múzeu "Po stopách času" môžete nazrieť do atmosféry pôstnych tradícií našich predkov. V expozícii "Remeslá starých čias" nájdete pôvodne nástroje na prípravu jedál i ukážku pôstnych ženských pokrývok hláv, tzv. "chustočiek". (Ďakujeme členom speváckeho zboru v kostole Košických mučeníkov v Pustom Čemernom za pôstnu výzdobu oltára, viď. úvodná fotografia.)

Prajeme všetkým ľuďom dobrej vôle, aby v tomto pôstnom čase v časoch globálneho napätia, nachádzali múdrosť, zmierenie, lásku i zmysel života, ktorým by mohlo byť aj konanie dobra a šírenie hodnôt vedúcich k budúcej odmene večného života.