O názve obce Pusté Čemerné

Bádateľská úvaha

(Tento článok nie je oficiálnym názorom historikov. Je bádateľským pohľadom múzea " Po stopách času" s cieľom priblížiť pôvod názvu i rozvírenia debát o samotnej obci.)

Pôvodný názov obce Pusté Čemerné poznáme prvýkrát v súvislosti s prvou písomnou zmienkou z roku 1254 ako CHEMERNA (Čemerna), keď kráľ Belo IV. daroval toto územie Gregorovi, Natovmu synovi. Boli to zemepáni z Nacinej Vsi. Pôvodný text sa zachoval v hodnovernom odpise z roku 1360, ktorý urobila Jágerská kapitula – dôveryhodné miesto (locus credibilis), ktoré plnilo funkciu stredovekého notariátu. V múzeu "Po stopách času" máme aj faksimile tejto listiny.

Výraz "Čemerna" je praslovanského pôvodu a podobné názvy obcí sa vyskytujú aj v iných slovanských štátoch: na Slovensku Čemerné, v Poľsku Czemierzowice, v Srbsku Čemerakovica, Čemernica, Čemerno, Čemersko, v Bulharsku Čemeren ale aj v Maďarsku a to Csömör. Podľa niektorých prameňov sa týmto výrazom označuje "miesto plné temnoty", alebo aj prefíkanosti. Taktiež ako jedovaté, či dokonca pekelné miesto. V celku to vystihuje jednak geologický stav časti územia okolia obce, ktoré bolo v minulosti močaristé, ale aj geografické umiestnenie, pretože obec bola v tom čase v podstate pohraničným územím, ktoré je z princípu v období vojen a nepokojov vždy v akomsi "napätom" stave. 

Ďalšia teória predpokladá, že tento názov pochádza od liečivej a zároveň aj jedovatej rastliny s názvom čemerica, v kombinácii s koncovkou slova Chemer-nye, ktorá v prenesenom význame znamená "letná pastvina". Táto teória je však zároveň aj sporná. A to kvôli konkrétnej čemerici purpurovej, ktorá rastie viac na východe vo Východných Karpatoch v Bukovských vrchoch. Či rástla takpovediac vo veľkom v minulosti aj na tomto území, sa nám už asi zistiť nepodarí. Čemerice boli známymi liečivami už v časoch staroveku. Používali ho ako preháňadlo, odporúčali ho ako emenagogum, pri epilepsii, melanchólii, reumatizme, paralýze, svrabe. Od konca 19. storočia sa začali rastliny využívať pri srdcových ochoreniach. Je potrebné uznať, že teória s čemericou je naozaj elegantná a romantická. V konečnom dôsledku sa tieto teórie navzájom nevylučujú. Práve kvôli čemerici, ktorá je jedovatá a smrteľná. Voľne povedané, mohlo by sa jednať o "temné miesto, kde rastie jedovatá rastlina". 

Ďalší názor odvádza pomenovanie obce od choroby zvanej "čemer" pomenovanú aj ako "ochvat". Podľa tradičných názorov choroba spôsobená skazenou, v nadmernom množstve alebo s chuťou skonzumovanou potravou. Prejavmi čemeru boli opuchliny na chrbte alebo zápästí, nevoľnosť žalúdka, malátnosť spôsobená hrčkami zhustnutej krvi. V 18. storočí čemer, nazývaný uhorská choroba, považovala za ochorenie aj odborná medicína. Najrozšírenejším postupom liečenia bolo roztieranie čemeru – masáž pliec, krku alebo zápästia. Čemer u dobytka liečili napríklad umývaním odvarom z ochvatnej zeliny (krtičník).

V štrnástom storočí, v roku 1321 dostala obec Čemerná prívlastok "Mark od Marka, Gregorovho syna, čiže Markovo Čemerne. Takto sa spojenie „MARK CHEMERNYE“ používalo po niekoľko storočí.

Prívlastok "Pusté" je zas zaznamenaný už začiatkom 18. storočia, presnejšie v národnom súpise z roku 1715 ako "PUSZTA CSEMERNYE". Samotný výraz podľa všetkého naozaj vystihuje podstatu slova pusté, z maďarského slova "Puszta", ktorého synonymum sú slová ako prázdne, alebo čisté. Čo aj vystihuje vtedajší stav obce, pretože podľa historických záznamov bola v tomto období obec značne opustená. V priebehu 17. storočia totiž sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou. V neskoršom  období sa ale vo všeobecnosti používal opäť názov Mark Csemernye. Môžeme to vidieť aj na jedinečnej katastrálnej mape z roku 1845, alebo v dobových mapách Zemplínskej stolice, ktorých originály, môže návštevník múzea taktiež uvidieť.

Od roku 1920 sa už používa oficiálny názov "PUSTÉ ČEMERNÉ", ktoré užívame doposiaľ.

Veríme, že táto úvaha otvorí verejnosti viac myšlienkových pochodov o možnostiach identifikácie pôvodného názvu obce Pusté Čemerné, založených na hlbšom bádaní pomocou skúmania historických faktov a poznávania súvislosti.

(J.C.M.)